Popis

Ukážka z textu

Jorge sa napokon vzdá. Prestrčí prsty cez dvierka, oprie sa o ruku a načiahne sa za podnosom. Najskôr sa mu ho nedarí uchopiť, lebo okraj je klzký od šťavy. Namiesto toho, aby si ho pritiahol, ho iba potlačí na betóne o niečo ďalej. Natiahne sa a konečne zovrie podnos končekmi prstov. Stiahne ho cez dvierka do klietky. Pozrie na mäso, červené ako obnažený sval, potom zatvorí oči a zdvihne ho z taniera. Studená masa ho plesne po zápästiach. S očami stále zatvorenými si odhryzne. Hrdlo sa mu kŕčovito stiahne.
Nemysli na to, povie si. Len prežúvaj a prehĺtaj.
Zbehne mu to dolu hrdlom ako surová ustrica. Alebo hrča hlienu. Otvorí oči a pozrie hore na sklenú šošovku. Je zahmlená, lebo Jorge plače. „Stačí to?“
Nič. A vlastne to nebol hryz, len štipôčka. Na tanieri je toho ešte veľa.
„Prečo?“ zakričí. „Prečo to robíte? Z akého dôvodu?“
Nič. Možnože tam niet nikoho, kto by odpovedal, ale Jorge tomu neverí. Myslí si, že ho nielen vidia, ale aj počujú, a ak ho počujú, môžu odpovedať.
„Nemôžem,“ rozplače sa úplne usedavo. „Ak by som mohol, zjedol by som to, ale nemôžem, kurva.“
Napokon zistí, že môže. Hryz za hryzom tú surovú pečeň zje. Dávivý reflex je najskôr veľmi silný, napokon zmizne.